| Charakteristika | ||||||
| Mestský hrad, charakteristická dominanta a symbol historického jadra Banskej Bystrice s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží, situovaný hore na námestí. Nár. kult. pamiatka. | ||||||
| História | ||||||
| Mestský hrad vznikol popri pôvodnej
baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál
farský kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku stal centrom novej
pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z tažby drahých kovov, najmä
z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi,
schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali
spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i
vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.
Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie,
tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného
opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo.
Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol P. Márie z druhej polovice
13.stor. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do minulého storočia stála
románska kostnica. Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v
Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15.stor. priestor okolo farského kostola a
postavili tu dalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a
kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v r.1479,
mestská radnica okolo r.1500; krátko predtým, 1492, dostavali kostol sv. Kríža,
nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s
bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a
kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevenia bola vstupná brána s barbakanom,
dostavaná v r.1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. V
tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes
dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv.
Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a
neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou
sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu.
Interiér kostola bol v tých časoch velmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol
z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však
ničivému požiaru v r.1761; 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od
významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s
iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z r.1767-70. Z tohto
obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami. |
||||||
| Exteriér a interiér | ||||||
| Farský kostol je výrazná gotická
architektúra s pôvodnou románskou vežou z čias vzniku objektu. Je jednoloďový, s
predĺženým presbytériom a z oboch strán pristavanými kaplnkami a oratóriom. Z
pôvodnej náročnej bohatej architektúry sa zachovali fragmenty kružieb v lomených
oknách, prekryté barokovou prestavbou, zlomky žánrových výjavov pod rímsou,
znázorňujúce sedem hlavných hriechov, niekoľko gotických fiál a baldachýn. Okná
kaplnky si zachovali neskorogotické plamienkové kružby. Fasádu objektu v gotike
pomaľovali kvádrovaním. K najlepším výtvarným dielam exteriéru patrí reliéf
Krista na Hore olivovej (umniestnený na vonkajšej strane kostola v nároží veže) a
torzo Zvestovania, z čias okolo 1500. Slovenský kostol má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia. Matejov, pôvodný kráľovský dom, je bloková viacposchodová stavba, ktorá si napriek romantickej úprave zachovala pôvodné riešenie fasád s výrazným maľovaným kvádrovaním. Radnica (pretórium) prešla viacerými stavebnými úpravami, napriek tomu si zachovala svoj renesančný ráz. Bloková budova so stĺpovou arkádou pôvodne nadväzovala na hradné opevnenie. Renesančné premurované atiky pôvodne v tvare lastovičích chvostov. Farský kostol - hl. priestor je klenutý pruskými klenbami. Má jednotné neskorobarokové vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Baroková úprava rešpektovala staršie, najmä neskorogotické fragmenty a nábehy rebier. Bočné kaplnky, oratórium a sakristia majú bohaté vzorce neskorogotických krúžených a hviezdicových klenieb. Z pôvodného zariadenia vyniká oltár sv. Barbory a gotická krstiteľnica, gotické tabulové obrazy; výtvarné detaily sú inštalované v dalších bočných kaplnkách.
|
||||||
| Súčasný stav | ||||||
| V súčasnosti je v areáli hradu, v budove
bývalej radnice Stredoslovenská oblastná galéria, kde sa pravidelne usporadúva
bienále grafiky.
|
||||||
| Prístup | ||||||
| Hrad je mestského typu a prístup k nemu je teda veľmi jednoduchý. Nachádza sa priamo v centre Banskej Bystrice na malom námestí nad hlavným námestím mesta. | ||||||
| Okolie | ||||||
| Popri Matejovom dome cez tepanú železnú
bránu prejdeme na historický cintorín, kde sú pochovaní viaceri národní dejatelia a
spisovatelia; odtiaľ pôsobivé pohľady na hradný komplex. |
||||||
| Zaujímavosti | ||||||
| Mesto je strediskom turistiky, v prímestskej
časti sa odporúčajú tieto jednohodinové vychádzky: Z Medeného hámra do doliny Laskomer, z Fončordy do Areálu zdravia. Malachovskou dolinou do Ortút k pamätníku sov. letcov pod Dolnou skalou. Po 
do lesoparku na Urpín 511m (pekné pohľady na mesto) a na Vartovku 569m (kde je
pozorovacia veža, tzv. "vartovka" z čias tureckých nájazdov, dnes je v
objekte po úpravách Krajská Tudová hvezdáreň). Podryba, Šalková - príjemná
prechádzka po hrádzi Hrona (viditeľné sú ešte piliere z tesaných kameňov, ktoré
slúžili ako nosníky drevených mostín hrádze, tzv. "hrable", na zadržanie
plaveného dreva z horehronských lesov). Do miestnej časti Jakub, kde je náučný
chodník (lesostep).Ban. Bystrica je východiskom značkovaných trás do blízkych horstiev: Kremnických vrchov, Starohorských vrchov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Veporských vrchov a Poľany. |
|
