Vyvýšeniny na sútoku
dvoch riek sa oddávna považovali za prírodou opevnené miesta. A tak dodnes stojí na
takej vyvýšenine, v stopách svojich dávnych opevnených predkov, pri sútoku
Kysuce a Váhu, celkom blízko pri hlavnej ceste smerom na sever a úplne začlenený do
dnešnej Žiliny, budatínsky zámok s menším parkom. Vidno ho aj z vlaku
smerom na Čadcu, lebo z celku zámockého objektu vyniká najmä jeho okrúhla
veža.
Najstarším objektom na tomto mieste bol vodný hrad, chránený z dvoch
strán oboma riekami, z ktorých sa napĺňali priekopy vodou, a tak boli jeho
najspoľahlivejšou ochranou. Základom tohto vodného hradu bola obytná veža, ktorej
najstaršie časti pochádzajú z 13. storočia. Už v ďalších storočiach (najmä
v 15. storočí) bol cieľom obliehaní a strediskom bojov. V 17. storočí hrad
prestavali, doplnili niektorými renesančnými časťami. Najdlhšie boli jeho majiteľmi
Suňogovci. V druhej polovici 19. storočia ho znova opravili, lebo
v revolučných rokoch 1848 - 1849 vyhorel, a doplnili ho na dnešnú podobu. Istý
čas v ňom boli kasárne a trvalo dosť dlho, kým sa zámok začal kultúrne
využívať.
Dnes je v ňom prevažne vlastivedné Považské múzeum a galéria.
Zvláštnosťou muzeálnych zbierok sú najmä drotárske výrobky, ktoré pochádzajú
z blízkych drotárskych obcí okolia Žiliny. |