Zrúcaniny hradu, ktorý
niekedy nazývali aj Litava alebo Lítva, ležia uprostred lesov na juh od Krupiny nad
obcou Čabradský Vrbovok. Postavili ho Huntovci v polovici 13. storočia a prvý raz
sa písomne spomína v roku 1276. Patril do skupiny stredoslovenských hradov,
ktorých úlohou bola ochrana ciest vedúcich k banským mestám.
V druhej polovici 16. storočia bol dôležitou protitureckou pevnosťou a
Turci sa ho niekoľkokrát márne usilovali dobyť. Jeho stredoveké jadro sa skladalo
z ústrednej veže chránenej štyrmi baštami a z hradného paláca, ktorý
stál nad dobre kontrolovaným zalomeným vstupom do horného nádvoria. V polovici
15. storočia bol hrad začas aj sídlom Jiskrovych vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom
ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, ktorý ho dal okolo roku 1520 opraviť a
prestavať. S opevňovacími prácami a s rozširovaním obytných priestorov sa
pokračovalo aj v druhej polovici 16. storočia, a to najmä na predhradí. Hrad bol
v tom čase vo vlastníctve Pálffyovcov a po nich ho dostal do vlastníctva jeho
vojenský veliteľ Ján Krušič, pôvodom z Chorvátska. Roku 1622 získal hrad do
držby ďalší vojenský veliteľ Peter Koháry, ktorého potomkovia ho vlastnili až do
jeho zániku. Posledné prestavby hradu v 17. storočí premenili vnútorný hrad na
pohodlné panské sídlo. Keď sa v 18. storočí Koháryovci presídlili do
novopostaveného kaštieľa vo Svätom Antone (býv. Antol), jeho význam rýchle upadal.
Úpadok urýchlili aj sami majitelia tým, že ho v roku 1812 nechali
podpáliť, aby tým zabránili obsadeniu hradu lúpežnými rytiermi. Odvtedy leží
v rumoch, predstavujúcich už iba zvyšky vonkajšieho opevnenia a obvodových
múrov.
|
