Stojí na nevysokej skale
nad mestečkom rovnakého mena v severovýchodnej časti Novohradu na východ od
Lučenca. Ako prvý majiteľ hradu sa spomína Fulkus, syn Šimona, od ktorého možno
dostal hrad aj svoje meno.
Jeho vznik sa kladie do bezprostrednej doby po tatárskom vpáde a prvý raz sa
spomína už v roku 1246. Postupne bol v rukách uhorských kráľov, Matúša
Čáka, bratríkov, rodín Perényiovcov, Raškayovcov, Bebekovcov a iných. PO roku 1435
ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Na opevnení hradu
mal zásluhu jeho vtedajší majiteľ František Bebek, ktorý okrem úprav na tzv. hornom
hrade dal roku 1551 postaviť dolný hrad. Jeho obranu mala zabezpečovať mohutná
delová veža, ktorá sa zachovala dodnes. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom,
tento sa už o tri roky neskôr (1554) dostal do ich rúk. Aj keď Turci použili pri
dobytí hradu skôr lesť než otvorený boj, zaujatie Fiľakova znamenalo rovnako vážny
prelom do protitureckej obrany. Vo vlastníctve Turkov zostal potom hrad skoro 40 rokov a
stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (tureckého správneho okresu), ktorý pod
tureckú zvrchovanosť zahŕňal veľkú časť juhoslovenského územia. Hrad sa podarilo
vydobyť od Turkov až roku 1593. Skoro po oslobodení sa ho však zmocnili povstalci
Štefana Bočkayho (v roku 1605) a aj ďalšie vojenské nepokoje a požiare si vyžiadali
jeho časté opravy (1609, 1613 a 1618). Fiľakovský hrad však aj v 17. storočí
zohrával významnú úlohu v bojoch proti Turkom a jeho kapitánom bol
v tridsiatych rokoch napr. aj neskorší uhorský palatín František Wesselényi,
neskôr Štefan Koháry a iní. Roku 1682 dobyli hrad povstalecké vojská Imricha
Thökölyho. Vtedy v ňom zhorel aj župný archív Novohradskej stolice a samotný
hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Ako prvý majiteľ hradu sa spomína Fulkus, syn
Šimona, od ktorého možno dostal hrad aj svoje meno. |
