| Popis |
| Charakteristika: Zrúcanina hradu na
strmom kremencovom kopci Dúň 514 m na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na
sever od obce Jelenec, výrazná dominanta širokého okolia. História: Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253-1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. stor. pristavali dalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení. V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák a takto stál až do 15. stor. Vtedy, za panstva Forgáchovcov sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v r.1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať. Exteriér: Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru. Zaujímavosť: Zaujímavé historky kolujú o vítaní hostí na hrade - každého hosťa vraj vítali štyrmi údermi - tzv. "lopatový tanec" - a zápisom do pamätnej knihy. Výhľad: Z vrcholovej časti hradu krásne výhľady na Veľký Tribeč, Žibricu a do údolia Žitavy. Prístup: Od rekreačného strediska Jelenec-Remitáž (SAD Jelenec) po  cez
chránenú štud. plochu Jelenská gaštanica k hradu - 1 h; alebo od rekr. strediska po  cez
výhľadový Studený hrad na rázc. turist. značiek, odkiaľ spolu s a 
strmším výstupom na hrad - 1 a 1 /4 h. Ďalší prístup je z obce Kostoľany pod
Tribečom (SAD) po - 1 h.Okolie: Od obce Jelenec 2 km na SSZ sa nachádza rekr. stredisko Jelenec-Remitáž v hornej časti Jelenského potoka; pôv. tu boli nádrže na chov rýb, ktoré sa v 50-tych rokoch tohto stor. stali obľúbeným turist. cielom, dnes je tu autokemping, chatová osada, reštaurácia a vodná nádrž. |
Táto stránka je v tejto podobe len dočasne
|
