História Ilavského hradu:
Kto postavil Ilavský hrad? Mienka Mateja Bela, že Ilava stála ako jeden z pohraničných hradov už v čase Arpádovcov nemá listinného podkladu. V najstarších zachovalých listinách sa Ilava uvádza ako Lewa. Tento názov však uvádzaný na starých rytinách označuje Levice. D.Fuxhoffer pripisuje postavenie Ilavského hradu rytierskemu rádu templárov. Templári však podľa G.Kolinoviča mohli mať v Uhorsku maximálne nejaké majetky, nie však hrady. Ďaľšia nepotvrdená informácia hovorí, že Ilavský hrad vybudovali v rokoch 1443-1453 Jiskrovci.Hrad dal najpravdepodobnejšie postaviť už kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v r.1431. Žigmund nechal zo strategických dôvodov v r.1432 zrúcať staré mestečko Ilavu a preložil ho na dnešnú vážsku terasu. Nariadil Ilavčanom aby vybudovali mestečko tu a zároveň postavili Ilavský hrad na svahu vyvýšeniny terasy. Murovaný hrad na juhozápadnom svahu postavili rýchlo, pretože už 11. Januára 1439 ho daroval Žigmundov zať kráľ Albert svojej manželke, kráľovnej Alžbete. No ešte v r.1439 dal celý rad hradov, medzi nimi aj Ilavu, do zálohy Ulrichovi Cillimu, príbuznému kráľovnej Barbory. Hrad často menil svojich pánov. Uhorský kráľ Ladislav 5. Povolil 1.júna 1454 Jánovi Hunyadimu vymeniť považské hrady od U.Cilliho. Po smrti Ladislava 5 v r.1457 zvolili za Uhorského kráľa Mateja Korvína a Ilavský hrad prešiel do jeho vlastníctva ako kráľovský hrad. Za kapitána hradu vymenovali Jána z Hatného. V r.1470 daroval kráľ Matej Korvín svojmu obľúbenému vojvodcovi Blažejovi Magyarovi, ktorý dal v Ilave postaviť gotický farský kostol aj so zvonicou. Po Blažejovi M. získal Ilavu jeho zať a dedič Pavol Kinizsi, ktorý v r.1494 zahynul v bitke pri Belehrade. Ilavu získal Štefan Zápoľský, po bitke pri Moháči v r.1526 jeho syn Ján Zápoľský. Ferdinand I. však po zvolení za kráľa vyvlastnil Jána za zradu a zhabal mu všetky majetky. V r.1527 daroval hrad päťkostolskému prepoštovi Ladislavovi Macedónskemu a jeho dvom bratom. V r.1531 obsadil Ilavu Zápoľského prívrženec Ján Kostka zo Sedleca, kapitán hornej časti Uhorska. L.Macedónsky však v r.1533 predal hrad aj panstvo Mikulášovi Ostrošičovi. V r.1573 si Mikuláš a Ondrej podelili majetok svojho otca Jána Ostrošiča a hrad obývali spoločne. Vytvorili z neho prepychové šľachtické sídlo. Mikuláš Ostrošič zomrel v r.1598 a zanechal hrad svojim synom Matejovi a Štefanovi. Matej v r.1601 padol v boji proti Turkom. V dokladoch zo zač. 17. Storočia sa spomínajú už len Ondrejovi synovia Štefan a Ján. Na hrade ďalej pôsobili Štefanovi synovia. Z nich Matej zabezpečoval na hrade v r.1646 fortifikačné práce.
Zvýšenú pozornosť venovali hlavne opevneniu proti Turkom. V r.1670 obžalovali Mateja z Vešelényiho sprisahania a Ilavu obsadilo cisárske vojsko. Základ opevnenia (6 okrúhlych veží) rozváľali a zasypali hlboké hradné priekopy. Matej ostal na hrade aj po spustošení hradu. V r.1674 sa Ostrošič sťažuje panovníkovi, že generál zničil nielen obranný systém hradu ale aj obytné priestory. V r.1681 padol do podozrenia, že je na Thökölyho strane a zhabali mu aj všetky majetky. Vtedy sa otvorene pridal k Thökölymu a v r.1683 odišiel z Ilavy. Ešte v tom istom roku sa zúčastnil na neúspešnej obrane Mukačevského hradu, ktorý nakoniec cisárske vojsko dobylo. Kapitulačné podmienky zabezpečovali milosť pre obliehanú šľachtu, Ostrošič sa utiahol na Liptovský hrádok a tam aj v r.1702 zomrel. Ilavské panstvo určitý čas spravovala komora. V r.1693 predal Leopold I. Ilavu Sigfrídovi Krištofovi Breunerovi. Ten prestaval dolnú časť hradu na zemepanský kaštieľ. Hornú časť hradu, dal k dispozícii ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Széchényimu, od ktorého si požičal peniaze na kúpu Ilavského panstva. Széchényi sa rozhodol zriadiť prvý kláštor trinitárov v Uhorsku. Trinitári prišli do Ilavy z Viedne. Spočiatku bývali v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Bratislavský architekt (meno sa nezachovalo) vypracoval pre nich plány na adaptáciu hradného areálu. Po uzavretí zmluvy so Sigfrídom Breunerom (r.1697) sa presťahovali do horného hradu, ktorý upravili podľa projektu architekta. Dňa 23. júla 1701 položili ilavskí trinitári základný kameň dvojvežového jednoloďového barokového kostola.
Začiatkom r.1784 odišli trinitári z Ilavy, krátko po tom, čo Jozef II. zrušil kláštor. Ich majetok pripadol v prospech náboženskej základiny, ktorá podliehala Uhorskej kráľovskej komore. Kostol, priľahlý kláštor a nemocnica zostali opustené. V r.1855 predal gróf Gustáv Kónigsegg celý komplex budov niekdajšieho Ilavského hradu uhorskému štátu (za 80 000 zl.). Štát zriadil v Ilave krajinskú trestnicu.
Pozrite si aj STAVEBNÝ VÝVOJ Ilavského hradu.
Mazo 2000 <= Ilava
|
Použitá literatúra:
A.Bagin - Ilavský hrad v minulosti, Vlastivedný časopis 1971, č.3
A.Bagin a kolektív - Ilava
J.Majerech - vlastné nákresy a podklady
R.Mazánik - vlastné nákresy a podklady
