| História |
| Hrad Lietava leží južne od Žiliny a
svojou rozlohou patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku. Jeho gotické jadro spolu s hranolovitou vežou postavili na začiatku 14. storočia a pôvodne bol majetkom rodiny Balassovcov. Skoro sa ho však zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý správou hradu poveril svojho kastelána Ondreja, vyobcovaného z cirkvi nitrianskym biskupom Jánom. Po Matúšovej smrti sa Lietava stala kráľovským majetkom. Ľudovít z Anjou ju dal do úžitku Štefanovi Bebekovi z Plešivca a v držbe jeho potomkov bol potom hrad bezmála sto rokov. V čase vlády Mateja Korvína bol majiteľom Lietavy Pavel Kiniži, ktorý postavil opevnenie prvého predhradia s vežou. Po ňom sa stal hrad vlastníctvom mocného rodu Zápoľských. Ján Zápoľský ho daroval svojmu kapitánovi Mikulášovi Kostkovi a keď tento prešiel neskôr na stranu kráľa Ferdinanda I., potvrdil aj on roku 1532 jeho vlastníctvo na Lietavu. Kostkovu dcéru si vzal za manželku František Thurzo, a tým ho získal do majetku tohto rodu. Thurzovci v druhej polovici 16. storočia hrad podstatne rozšírili a opevnili. Vybudovali renesančné opevnenie druhého predhradia, postavili rozmerný polkruhový bastión a zvýšili aj múry vnútorného hradu. V prvej polovici 17. storočia si hrad a panstvo rozdelili dcéry Juraja Thurzu, čo bolo začiatkom jeho záhuby. Od polovice 17. storočia začal pomaly pustnúť a v nasledujúcom storočí bol už celkom opustený. Povesti o Lietave sa opierajú o historicky nepodloženú tradíciu, že pôvodný hrad bol zničený už za tatárskeho vpádu roku 1241. |
Táto stránka je v tejto podobe len dočasne
|
