1. Maskaróny - vpravo nad vstupnou bránou 2. Vstupná časť dolného hradu 3. Delová veža 4. Vodná nádrž - zo striech palácov tu stekala voda 5. Delová veža z letopočtom 6. Pravdepodobne hladomorňa 7. Horný hrad - časť paláca so zachovaným oknom
Mazo 1999 (pôdorys z knihy Fiala - Hrady na Slovensku) <= Pajštún
Prestavby Pajštúna
V roku 1635 poveril uhorský stavovský snem čerstvého grófa Pavla IV. Pálffyho prestavbou Bratislavského hradu. Prestavba bola po 14 rokoch dokončená a Bratislavský hrad ňou získal svoju známu podobu prevráteného stola. Zaujímavosťou je, že Pavol Pálffy prispel i svojimi vlastnými peniazmi a na stavbu dodával stavebný materiál zo svojich záhorských lesov. Konkrétne drevo a tehly sa vozili zo Stupavy a vápno z dedinky pod Pajštúnom - dnešnej Borinky. Náročná prestavba si vyžadovala mnoho investícií, stavebného materiálu a zručných kamenárskych majstrov a štukatérov. Ich prítomnosť dokonale využil a nechal v renesančnom slohu prestavať a rozšíriť Pajštúnsky hrad. Zároveň prestaval starú pevnosť v Stupave na nádherný kaštieľ a novozískaný Bojnický hrad.
Prestavbu Pajštúnskeho hradu viedol taliansky
stavebný inžinier Filiberto Luchese. V máji roku 1644 písal
Pavol Pálffy svojmu staršiemu bratovi Štefanovi II. do Pezinka a žiadal ho, aby poslal
Filiberta za ním na Pajštún. Zároveň v liste volá i brata, aby sa prišiel pozrieť
i on ako prebiehajú rekonštrukčné práce na hrade. Filiberto Luchese prestaval hrad
dôkladne, z pôvodného stredovekého jadra nezostalo takmer nič. Pristavil na západnej
strane hradu značnú časť a postavil nárožné bastióny. V týchto miestach nebolo
pod hradom vyvýšené skalné podložie, bastióny chránili hrad na jeho najcitlivejšom
mieste a zároveň chránili prístup k bráne zozadu. Na najcitlivejšom a
najzraniteľnejšom mieste hradu - na jeho severnej strane - postavil mohutný delový
rondel. Ide vlastne o dve veže, ktoré nápadne vystupujú z hradieb múru. Jedna má
polkruhový tvar, druhá má zalomené steny s nárožnou bosážou. Obidve veže sa s
obranného hľadiska vzájomne dopĺňali a delovou paľbou vykrývali celú severnú
stranu. V päte spomínanej bosovanej veže sa zachoval vytesaný letopočet 16?5.
Bohužiaľ tento letopočet označujúci rok zbudovania veže je vytesaný do pieskovca,
ktorý časom značne zvetral a tak jeho tretia číslica je dnes nečitateľná.
Vychádzajúc z pomerov v tomto období, môžeme letopočet zrekonštruovať.
Najlogickejším rokom dokončenia veže je rok 1645. (Rok 1635 je málo pravdepodobný,
Pavol IV. Pálffy sa v tomto roku pustil do prestavby Bratislavského hradu. V roku 1655
neprichádza do úvahy, Pavol už bol dva roky po smrti a vieme, že prestavba hradu bola
za jeho života už ukončená.)
Pri prestavbe bol hrad vybavený moderným
delostrelectvom. Bohužiaľ z celej tejto nádhernej prestavby dnes môžeme v
rozvalinách obdivovať len opevnenie na západnej strane. Najznámejšie sú však
“pajštúnske levy” vpravo nad vstupnou bránou. Ide o renesančné maskaróny -
konzoly ktoré podopierali dnes nedochovaný arkier. Pôvodne ich bolo asi deväť, dnes
ich je na pôvodnom mieste šesť.
V posledných desaťročiach sa niektoré
maskaróny uvolnili, následne vlastnou váhou prevážili a spadli. V
súčasnej dobe sa jeden, pomerne čerstvo spadnutý, nachádza vedľa hlavnej brány a
tak môžeme zblízka obdivovať kamenársku zručnosť starých majstrov. Maskarón vo
vrcholovom klenáku portála v prvom nádvorí Bojnického hradu, vykazuje nápadnú
podobu s pajštúnskymi maskarónmi. Rovnako i zhodné kamenárske značky na oboch
hradoch svedčia o tých istých stavebných majstrov a veľkej stavebnej činnosti Pavla
Pálffyho.
V tomto čase bol správcom stupavského
panstva zeman Ján Žigraj (Sigray). Prestavba a modernizácia hradu sa ukázala ako
prospešná. Tridsaťročná vojna naberala svoje posledné obrátky. Význam hradu
Pajštún vďaka týmto udalostiam stúpol. V roku 1644 vtrhli švédske vojská do
Stupavy a celé mestečko i s okolím vyrabovali. Po sebe tu zanechali častého
sprievodcu cudzích vojakov - mor. Epidémia vyčíňala takmer jeden rok a zanechala
mnoho mŕtvych. Starostlivý Pavol Pálffy listom kastelánovi nariadil, aby udržiaval
čistotu na hrade a zlepšil disciplínu medzi posádkou na hrade. Vojaci mali byť vo dne
i v noci na stráži, pokiaľ nebezpečenstvo nepominie.
Napísal Milan.
Krátené. Viac v článku o majiteľoch Pajštúna.
Mazo 1999