Bystrica, Bystrický hrad, Bistrizza
| Charakteristika | ||||||||
| Zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, malebná, neodmysliteľná silueta Považia. | ||||||||
| História | ||||||||
| Tunajší kráľovský hrad postavili v
druhej polovici 13. stor. na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je okolo
r. 1300 ako Bystrický hrad. V roku 1458 ho kráľ Matej daroval Podmanickovcom (známy
sú najmä Ján a Rafael). Noví majitelia opravili všetky objekty a hrad rozšírili.
Veľký požiar 1543 ťažko poškodil jednotlivé stavby. Pri oprave zmenili niektoré
architektonické prvky a hrad rozšíri o predhradie. Podmanic-kovcom patril hrad do
vymretia roku 1558. Ďalší majitelia, Balassovci, adaptovali starý palác a vyko-nali
dalšie opravy ostatných budov. Napriek opra-vám 1631 opustili nepohodlný hrad a
presťahovali sa do nového, renes. kaštieľa pod hradom. V roku 1684 obliehalo hrad
vojsko cisára Leopolda I., ked ho krátko predtým obsadili thtökölyovské vojská. Z
obavy, aby sa nestal sídlom povstalcov, ho cisár nechal 1698 zničiť. Tunajšie panstvo
po 1895 kúpil barón Popper.
|
||||||||
| Exteriér | ||||||||
Najstaršou časťou hradu bola veža,
stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru
obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta,
vedúca na hrad zo SV, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila
hranolová veža s barbakanom.
|
||||||||
| Súčasný stav | ||||||||
Čiastočne sa zachovali múry paláca,
veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými
renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú
viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú
zvyšky renesančných klenieb.
|
||||||||
| Prístup | ||||||||
| Považské Podhradie, miestna časť Považskej Bystrice 4 km na S od centra mesta, na pravom brehu Váhu pod zrúcaninou hradu, pôvodne obec hradných sluhov. Chodí sem MHD z aut.nást. v Pov. Bystrici - treba ísť až na koniec dediny a vystúpiť pri kostole a barokovom kaštieli. Potom po žltej značke míňame po pravej strane renesančný kaštieľ a strmo nahor až k hradbám. Mapa a ďaľšie trasy tu! | ||||||||
| Okolie | ||||||||
| Kaštiele v Považskom Podhradí a v Orlovom.
Starší kaštiel' (zv. Burg) je renesančný kaštieľ, situovaný na svahu hradného kopca. História: Kaštieľ dal postaviť v prvej tretine 17. stor. Šimon Balassa s manželkou Magdalénou. Do nového objektu sa presťahovali z hradu 1631. Kaštieľ postavili podľa vtedajších výtvarných požiadaviek. V priebehu 18. stor. k nemu pristavali terasovité schodište do parku. V r. 1914 kaštieľ zmodernizovali. V r. 1944-1945 bol poškodený, 1955 -56 upravili jeho fasády a prestavali priestory prvého poschodia. Exteriér: Bloková poschodová stavba. Na priečelí má dve kruhové nárožné veže a renesančné pravouhlé okná s kamennými šambránami a rímsami. Nad vstupným portálom je tabula s letopočtom a erbami. Interiér: Stredom dispozície na prízemí i poschodí prechádza veľká sieň s valenou klenbou. Z nej sú renesančnými portálmi prístupné dalšie priestory. V reprezentačných sieňach sa kedysi nachádzali maľby. Mladší kaštieľ je barokový kaštieľ postavený nedaleko renesančného, pri ceste vedúcej paralelne s Váhom, na okraji parku. História: Kaštieľ postavili 1750-1775 a kaplnku, tvoriacu jeho súčasť, v rokoch 1763-64. Exteriér: Poschodový objekt má pôdorys v tvare nepravidelného písmena U. Priečelie v strede zdôrazňuje rizalit s pilastrami, ukončený je trojuholníkovým štítom s volútami. Na manzardovej streche je vežička. V nádvorí sú na prízemí a poschodí arkády. Interiér: V miestnostiach sú krížové a pruské klenby. Kaštieľ v Orlovom je barokový kaštieľ. História: Kaštieľ postavil v r.1612 Žigmund Ballasa ako prízemný renesančný objekt, ktorý v 18 stor. rozšírili a nadstavali. Stavbu dokončili úpravou kaplnky. Posledná rekonštrukcia bola dokončená v r. 1982 Exteriér: Poschodový kaštieľ na okraji parku so štvorkrídlovou dispozíciou a ústredným arkádovým dvorom. Priečeli orientované na juh k Váhu má v strede prevýšený rizalit, členený pilastrami s kompozitnými hlavicami a ukončený balustrovou atikou. V strede rizalitu je reprezentačný neskorobarokový vstupný portál, nad ktorým je nápisová tabuľa. Interiér: V miestnosti prízemia sú klenby valené, pruské a valené s podkasanými lunetami. Na poschodí majú niektoré stropy fabióny. V kaplnke sa zachovali neskorobarokové časti vnútorného zariadenia (oltár, kazateľnica, organ) - prístup MHD s Pov. Bystrice. |
||||||||
| Zaujímavosti | ||||||||
| Mladší kaštieľ sa momentálne rekonštruuje a pri našej poslednej návšteve (10/96) sme mali to šťastie obzrieť si ho zvnútra - bol krásny. Starší kaštieľ je sklad, býva tam nevľúdny ujo a veľký pes. Ak chcete na hrade prespať, vrelo odporúčam (ako prístrešok môže poslúžiť aj pivnica v hornom hrade), vodu si radšej zoberte od majiteľov posledného domu pod hradom alebo v krčme. Najesť sa tiež dá v krčme. Turistov stretnete určite v Manínskej tiesňave. Najlepšia správa na záver: kaštieľ v Orlovom je sprístupnený verejnosti (vlastivedné múzeum). |
|
