Jeho rozsiahle zrúcaniny
ležia na skalnatom hrebeni nad Spišským Podhradím.
Spišský hrad vznikol už v 12. storočí. Prvý písomný doklad o ňom máme
však až z roku 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Jeho vnútorné jadro malo
už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych vojsk
roku 1241. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním
románskeho paláca, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže
uprostred horného hradného nádvoria.
Potom načas prerušili ďalšiu výstavbu vnútorné nepokoje po vymretí
Arpádovcov (1301), keď bol hrad obliehaný a čiastočne poškodený vojskami Matúša
Čáka Trenčianskeho. A tak až na konci 14. storočia obklopili hrad novým veľkým
predhradím, nadväzujúcim na jeho staršie opevnenia. K väčšej stavebnej
činnosti na hrade došlo aj v polovici 15. storočia, keď sa hradu zmocnili
Jiskrove vojská. Vtedy zvýšili hradný múr druhého predhradia, vybudovali kamenné
predhradie s priekopou a začali s výstavbou najrozsiahlejšieho západného
predhradia. Po odchode Jiskrovych vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Thurzu, od
ktorého ho v roku 1460 prevzal do vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín. Skoro ho
však daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom v držbe až do roku 1531.
Po nej vlastnili hrad Thurzovci až do vymretia ich rodu v roku 1637.
Poslednými vlastníkmi hradu boli Csákyovci, ktorým patril až do svojho
zániku. Aj títo majitelia pokračovali v stavebných prácach na hrade, takže vo
svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov
a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku.
Na začiatku 18. storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojskák Františka
Rákócziho II. Po ich vyhnaní roku 1710 stratil hrad na význame, pretože Csákyovci sa
už predtým presťahovali do pohodlnejších kaštieľov v Hodkovciach a
Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali.
Roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny. |
