Jeho zrúcaniny stoja na
strmom brale nad Váhom v strečianskej úžine juhovýchodne od Žiliny. Ako
kamenný hrad jestvoval už v polovici 13. storočia pod menom Varín. Svoje dnešné
meno dostal až po vybudovaní neďalekého Strečna, s ktorým mal spoločnú úlohu
chrániť považskú cestu prechádzajúcu tamojším priesmykom do Turca a Liptova.
Základom hradu bola polkruhová veža, zosilnená neskôr baštou na východnej
strane, odkiaľ sa vstupovalo do horného hradu. Za vežou bol postavený neskorogotický
palác a ku komplexu týchto stavieb pribudovali neskôr renesančné predhradie
s opevnením. Na konci 13. storočia boli vlastníkmi hradu a k nemu patriacich
majetkov predkovia neskoršieho rodu Balassovcov. Keďže boli privŕžencami nového
kráľa Karola Róberta, zmocnil sa hradu Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho mal
v moci dve desaťročia. Po jeho smrti získal hrad kráľov privŕženec magister
Donč. Potom patril opäť korune, až ho kráľ Vladislav I. dal roku 1441 do zálohu
topoľčianskemu husitskému kapitánovi Jánovi Čapkovi a roku 1443 zasa Pangrácovi zo
Svätého Mikuláša. Roku 1457 získali Pangrácovci hrad do vlastníctva, ktorý bol
potom ich majetkom až do konca feudalizmu. Starhrad však skoro stratil svoj vojenský a
strategický význam.
Pangrácovci sa už v druhej polovici 16. storočia presídlili do kaštieľa
v Krasňanoch a na hrade udržovali iba strážnu posádku. Nestarali sa však o jeho
údržbu a opravy, a tak od 18. storočia začal pustnúť, až sa nakoniec zmenil na
zrúcaninu. |
