| História |
| Zámok predstavuje na
svoju dobu veľmi vyspelú architektúru. Kompozicíou sa veľmi približuje talianskemu
kastelu (zámku), čím predbieha európske staviteľstvo týchto čias. Prvýkrát sa spomína v listine z r. 1424 ako "král'ovský dom", čím sa vyzdvihuje jeho obytná funkcia. Vnútorné členenie hradu sa v hrubých črtách zachovalo dodnes. Prízemie bolo vyhradené pre služobníctvo a stráže, zatiaľ čo na prvom poschodi boli reprezentačné miestnosti vrátane veľkej gotickej siene. Je príznačné pre dobu, že triedne členenie spoločnosti rešpektovali aj pôvodne dve kaplnky - dolná pre čeľaď, horná pre kráľa a dvor. Častým hosťom tu býval kráľ Matej, ktorý s početnou družinou chodieval poľovať do zvolenských lesov. Kráľovský dom bol vo svojej pôvodnej forme ľahko prístupný, preto už pri prvej väčšej prestavbe (1490-1510) dostáva vonkajšie opevnenie. V r. 1541 stavajú druhé a tretie poschodie so strieľňami, aby ešte zvýšili možnosti obrany. Turecké nebezpečenstvo prinieslo dvanásťdňovú robotu pre poddaných na zosilnení celého fortifikačného systému (1578). Zosilnenú král'ovskú posádku na hrade vydržiavali z príspevkov banských miest: Keď však Turci vyprázdnili Fiľakovo, Divín a Hajnáčku, význam hradu klesol. Poslednú väčšiu barokovú prestavbu interiérov zdôvodňuje jeho nová funkcia: stal sa sídlom župných úradov. Od 19. storočia hrad už iba núdzove využívali. Snaha nár. umelca Dušana Jurkoviča r.1922 o záchranu objektu sa stretávala s finančnými tažkostami a nepochopením. Po dokončení rekonštrukčných prác, odkrytí a záchrane cenných architektonických detailov a celého komplexu slúži v súčasnosti ako vlastivedné múzeum. |
Táto stránka je v tejto podobe len dočasne
|
