Dračí hrádok

draci_znak.jpg (9707 bytes)

Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad

Charakteristika

Zrúcanina hradu na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Borinského potoka, 2km východne od obce Borinka.

Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svetého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2m, Beckov 9,5x9,5m)
Slivka a Plaček stotožňujú Dračí hrádok s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. v Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Tento prepoklad však odmieta Fiala (1972) a tiež Farkaš (1993).
Zaujímavá je tiež podoba názvu objektu: Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vetdajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov.
Hrádok zanikol požiarom v prvje polovici 15.storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na západné Slovensko.

Rekonštrukcia hrádku od Z.Farkaša

Exteriér

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: Pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, odddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skormné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.
Archeologické výskumy:
Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941-42 prof. V.Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža.
Orlie hniezdo uskutočnil archeologický výskum pod vedením Z.Farkaša v lete 1993 v troch turnusoch. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V.Ondrouch.

Súčasný stav

Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov, ktoré sú spomínané v texte v súčasnosti nevidno.

Časť osadenia mosta

Prístup

Z Borinky pešo od autobusovej zastávky po

na Pajštún, ďalej na Kozlisko. Odtiaľ po

smerom na Medené hámre. Tesne pred koncom hrebeňa odbočuje žltá významová značka.
Z Rače po

alebo

na Medené hámre. Odtiaľ po

smerom na Pajštún. Po cca 10min. stúpaní je odbočka - významová značka. Mapa a iné trasy sú tu.

Okolie

Pajštún, Kaštieľ v Stupave

Zaujímavosti

pramene:
Zdeněk Farkaš - Strom života na Dračom hrádku pri Borinke, Pamiatky a múzeá 1/94
Michal Slivka, Miroslav Plaček - Dračí hrádok pri Borinke a jeho funkcia, Pamiatky a príroda 15/1986
V. Ondrouch-Rímska stanica v Stupave a rímske stavebné stopy v Pajštúne, Historicka Slovaca 1-2, 1940-41, V. Ondrouch-Rímske stanice v Stupave a na Pajštúne, Historica Slovaca 3-4,1945-46)