 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Železnicu
v Pezinku berie dnes každý ako úplnú samozrejmosť. Málokto však vie, aké
boli okolnosti jej vzniku.
Prvá konská železnica na európskom kontinente vznikla v rokoch 1828-1831 a
viedla z Prahy do miest Bruska a Lány. Onedlho na to bola vybudovaná tiež trať
z Českých Budejovíc do Linzu, ktorá slúžila predovšetkým na prepravu
dreva a soli. Onedlho na to získava viedenský finančník Rothschild napriek
počiatočnej nepriazni viedenského cisárskeho dvora prvú koncesiu na výstavbu
parnej železnice v rakúsko-uhorskej monarchii. Trať tejto železnice viedla z
Viedne, cez Gänsendorf, Břeclav a Brno do Prahy a Rothschild ju nazval "
Cisársko-kráľovská Ferdinandova severná dráha ". Onedlho na to bola z
trate urobená odbočka z Břeclavi, cez Ostravu až do Krakova. Po rozšírení
správ o výstavbe trate z Viedne do Prahy vznikol plán na pripojenie
Bratislavy k tejto železničnej magistrále. Návrh na vytvorenie odbočky z Gänsendorfu
do Bratislavy v dĺžke 40 metrov bol onedlho schválený. Onedlho na to sa
stretli zástupcovia slobodných kráľovských miest Bratislava, Svätý Jur,
Pezinok, Modra a Trnava a dohodli sa na vybudovaní spoločného železničného
spojenia. 17 miestnych veľkostatkárov a obchodníkov založilo spoločnosť
"Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železnica", do čela ktorej sa
postavil barón Welterskirchen. Ustanovujúce zhromaždenie spoločnosti
prebehlo 22.1.1839. Účastinná spoločnosť mala základný kapitál 500.000
zlatých. Uhorská miestodržiteľská rada tento projekt schválila a
vypracovaním plánu železnice poverila inžiniera Františka Hyeronimiho. Železnica
mala slúžiť predovšetkým na prepravu lacného obilia z našej oblasti do
Rakúska.
Veľké problémy nastali pri stavbe železnice s výkupom pôdy. Veľa vlastníkov
vôbec nedalo povolenie na stavbu a ďalší požadovali za povolenie obrovské
obnosy. Mestá, cez ktoré mala trať prechádzať, požadovali zasa tzv. grátis
akcie, čo v skutočnosti znamenalo bezplatný podiel v spoločnosti. Technické
problémy nastali predovšetkým v močarinách svätojurského Súra, ktorý v
tých dobách siahal až po Modru. Koľajnice boli urobené z dlhých hranatých
fošien, na ktorých boli pribité železné pláty.
Trať
z Bratislavy do Svätého Jura v dĺžke 15,5 km (2 rakúske poštové míle)
bola dokončená 27.9.1840. Už o mesiac neskôr boli z Bratislavy do Svätého
Jura a späť vypravované dva vlaky denne, zložené z dvoch vozňov. Vlak odchádzal
z Bratislavy, od hostinca U Zeleného stromu (dnešný Carlton). Lístok z
Bratislavy do Svätého Jura stál v I.triede 32 grajciarov (16 grajciarov za míľu),
v II. triede 20 grajciarov a v III. triede 16 grajciarov.
Za 8 mesiacov (do 31.5.1841) prepravila spoločnosť na tejto trati 25.132 osôb
a 2572 centov nákladu . Na jeden vlak pripadalo 25 cestujúcich. Tržba spoločnosti
bola za rovnaké obdobie 4.317 zlatých a náklady 1.549 zlatých.
30.6.1841 dorazila železnica do Pezinka, 19.10.1845 do Veľkých Čaníkoviec dnešné
Šenkvice), 1.12.1845 do Báhoňa, 27.12.1845 do Cífera, 1.6.1846 doTrnavy a
1.11.1846 do Serede. Z účastninnej spoločnosti vystúpila ešte v prvej fáze
výstavby Modra, ktorá pod nátlakom miestnych kováčov, kolárov a povozníckych
podnikateľov, obávajúcich sa o stratu práce nepovolila stavbu železnice cez
svoje pozemky. Keď bola trať dotiahnutá až po Báhoň ponúkal modranský
magistrát až 60.000 zlatých za odklonenie trate cez Modru, no už bolo
neskoro.
Celkovo
bola konská železnica z Bratislavy do Serede dlhá 63,5 km. Z toho úsek
Bratislava-Pezinok bol dlhý 20,5 km a cestujúci v prvej triede zaplatil za lístok
v I. triede 45 grajciarov, v II. triede 28 grajciarov a v III. triede 22
grajciarov. Lístok z Bratislavy do Trnavy stál v prvej triede až 1 zlatku a 4
grajciare. Ročný plat učiteľa bol v tom čase približne 350 zlatých a
pezinský naťahovač kostolných hodín dostával za svoju prácu 40 zlatých
ročne.
Spoločnosť
začala čoskoro po prvých ziskoch zápasiť s finančnými ťažkosťami.
Osobná doprava totiž nestíhala na dlhšej trati pokryť ani len réžiu a nie
to ešte vyprodukovať zisk. Spoločnosť si preto dočasne vypomohla pôžičkou
99.000 zlatých. Ani tento úver však nezastavil úpadok Prvej uhorskej
bratislavsko-trnavskej železnice.
V roku 1812 prevzal krachujúcu spoločnosť za 218.000 zlatých bankový dom Brenner-Windischgrätz. Nová spoločnosť zastavila konskú prevádzku a spustila rozsiahlu prestavbu trate. Už 1.5.1873 bol z Bratislavy vypravený prvý parný vlak do Trnavy. Aj napriek tomuto pomerne neslávnemu koncu konskej železnice z Bratislavy do Trnavy, tvorí jej existencia významnú kapitolu dejín Pezinka. Nielen že to bola jediná konská železnica v bývalom Uhorsku, no jej existencia tiež významne prispela k hospodárskemu rozvoju mesta. Posledným pozostatkom tejto železnice je budova bývalej železničnej stanice, ktorá skromne stojí povyše dnešnej stanice v Pezinku.
Napísal ©: Peter Witgruber 2000, Upravil: Mazo ® 7/2000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|