Baimoz, Boynicz, Bajmocz, Weintz, Waymich, Baymuch, Baymach,
| Charakteristika | ||||||||||||||||||||
| V súčasnosti romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria, leží na severnom okraji mestečka. Národná kultúrna pamiatka. | ||||||||||||||||||||
| História | ||||||||||||||||||||
| Archívne doložené správy o hrade,
respektíve o hradisku siahajú do začiatku 12.storočia. Z určitosťou išlo o kamenný
hrad. Prvý známy feudálny majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z rodu
Hont-Poznan, ktorí sa spolčili s Matúšom Čákom Trenčianskym. Hrad vzápätí
prešiel do jeho rúk. Po jeho smrti bol kráľovským majetkom a ako taký viackrát
menil majiteľov, patril významným feudálom obdobia gotiky a renesancie. Najskôr
Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, pánom z Jelšavy a napokon Noffryovcom, ktorý hrad
rozšírili a opevnili. Po ich vymretí pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom
Zápoľskovcom, ktorí ho vlastnili od konca 15.storočia až do r.1526. Hrad prešiel do
rúk Thurzovcov, z nich František hrad podstatne rozšíril a opevnil. Dnešný vzhľad
zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci, ktorí ho vlastnili nepretržite od 1643 až do
prvej ČSR, keď ho kúpil Baťa. Od r.1950 patrí štátu. Z nich posledný Ján Pálffy
hrad prestavoval až do svojej smrti a sústredil sa aj na zberateľskú činnosť -
skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácne
komponovaný súbor hradného komplexu s prepracovanou siluetou, architektonický celok
vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov.
Podrobný opis histórie Bojnického zámku od Milana Greguša nájdete tu!
|
||||||||||||||||||||
| Exteriér | ||||||||||||||||||||
Prvú vážnejšiu prestavbu urobili
Noffryovci, po nich hrad prestavali Thurzovci a dali mu podobu viditeľnú na kresbách a
rytinách hore. Posledný stavitelia boli Pálffyovci. Podobne ako aj na ostatných
svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou,
ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy.
Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou
figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do
niekdajšieho predhradia. Viac sa o tejto prestavbe dozviete tu! Posledným feudálnym
majiteľom, ktorého stavebná činnosť dala zámku jeho dnešný vzhľad, bol Ján
Pálffy, ktorý začal hrad prestavovať v r.1889. Až do svojej smrti r.1908 sa tvorivo
zúčastňoval prestavby. Inšpiroval sa predovšetkým monumentálnymi stredovekými
európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loire). Veľmi
podrobne spracovaný článok o prestavbách Bojnického hradu, dokladovaný pôdorysmy a
oborným popisom od Dobroslavy Menclovej nájdete tu!
|
||||||||||||||||||||
| Súčasný stav | ||||||||||||||||||||
Typickú siluetu romantickej predstavy
stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená hmota sústredená okolo
najstaršieho jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy
palácov, kaplnky a veží. Romantickú predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj
detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, atík a kovaných detailov. Hrad sa
stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku,
ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu.
|
||||||||||||||||||||
| Interiér | ||||||||||||||||||||
Koncepcia romantickej prestavby hradu sa
uplatnila aj v interiéróch objektu, ktoré zariadili podla romantických predstáv
19.storočia o stredovekej atmosfére. Môžete tu obdivovať celé súbory neogotického
slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti, ako aj staršie historické
priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla. Pozrite si prehliadku zámku na svojom počítači.
|
||||||||||||||||||||
| Prístup | ||||||||||||||||||||
Zámok sa nachádza priamo v mestečku Bojnice. Autom, alebo autobusom sa dostanete na parkovisko, vzdialené od zámku 300m. Na zámku je možné prenajať niektoré priestory a taktiež sa tu robia v Zlatej sále svadby. |
||||||||||||||||||||
| Okolie | ||||||||||||||||||||
| Park: Prírodné prostredie
a atraktívnosť zámku podčiarkuje aj priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi
stromov a vzácnou zhruba 700 ročnou lipou pred vchodom do zámku. Súčasťou
zámockého parku je aj priestranná zoologická záhrada sústreďujúca mnohé vzácne
exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch. Vodná nádrž Nitrianske Rudno: vzdialená len 10 km, možnosť kúpania, kempovania aj ubytovania. Turistika: pozri tu! |
||||||||||||||||||||
| Zaujímavosti | ||||||||||||||||||||
| Múzeum v priestoroch
Bojnického zámku sa špecializuje na neoslohy. Nájdeme tu umeleckohistorické
expozície prezentujúce významné diela európskeho umenia. Je to však len veľmi malá
časť z toho, čo zozbieral posledný majiteľ z rodu Pálffy. Jeho túžba, zachovať
jeho zbierky aj pre muzeálne účely nebola splnená. Po jeho smrti totiž skoro všetky
exponáty rozpredala česká fy. na pokyn pozostalej rodiny. Ak chcete vedieť, čo
všetko bolo súčasťou interiéru zámku, pozrite si podrobný
opis Dr.Jána Nováka z roku 1922 pred dražbou. Napriek
tomu je dnes Bojnický zámok jedným z najkrajších múzeí na Slovensku, ktoré
si určite musíte pozrieť. Ak chcete, pozrite si zatiaľ virtuálnu prehliadku zámku, s presným popisom sprievodcu a fotografiami jednotlivých miestností. Expozície: Podrobná história Bojnického zámku. Napísal Milan Graguš (cca 250 kB). Bojnický oltár. Tu si môžete pozrieť detail oltára a prečítať jeho pohnutú históriu so šťastným koncom. Bojnická lipa. Pravdepodobne najstarší strom na Slovensku (v roku 2000 mala 700 rokov). Čítajte tu. Nové osudy grófa Pálffyho. Potom, ako začala zo sarkofágu grófa Pálffyho vytekať záhadná tekutina, začali sa Bojnice zaujímať aj novinári a verejnosť. Čítajte tu! Bojnická hradná jaskyňa. Leží pod zámkom a je súčasťou prehliadky. |
|
