V roku
1999 som bol konečne asi po 4 rokoch opäť v Bojniciach. Nemohol som si nechať ujsť
prehliadku zámku - to je pochopiteľné, ale aby ste neboli ukrátený o históriu tak
ako vám ju predložia na Bojnickom zámku, pripravil som pre vás takúti internetovú
prehliadku. Mám pocit, že sa veľa zmenilo, niektoré výklady "skomerčneli"
- sú teda podávané tak, aby to bolo zaujímavé aj keď nie pravdivé. Chápem však,
že udržať si pozornosť dnešného návštevníka historickej pamiatky je niekedy nad
ľudské sily.
Prehliadku uvádzam hlavne preto, aby ste si ju porovnali s históriou a pre vašu lepšiu
orientáciu. Keď budete priamo na hrade, určite vám slová sprievodkyne pripomenú čo
to z detailov histórie, ktoré ste sa na našej stránke Bojnického zámku dočítali.
Ďalej uvádzam pôdorys, s vyznačením miestností, v ktorej "sa práve
nachádzate". A ešte, klikajte na jednotlivé miestnosti, ktoré sú označené,
skrýva sa za nimi fotka miestnosti...
Milí návštevníci, vitajte v bojnickom zámku, v objekte, ktorý bol kedysi sídlom významného zberateľa európskeho formátu grófa Pálffyho. Súčasná inštalácia exponátov Vám predstavuje to najlepšie z nášho zbierkového fondu.
Otvorte si prosím
obrázok číslo 1. - tu kliknite! (otvorí sa vám do
nového okna)
1.
Prehliadka začína miestnosťou s inštalovanými portrétmi niektorých majiteľov hradu
a panstva Bojnice.Na obraze od Alexandra Brodszkého z polovice minulého storočia
vidíte bojnický zámok pred prestavbou.
2.
V druhej miestnosti sú zaujímavé kachle s figurálnymi motívmi z 2. polovice 19.
storočia. Talianska renesančná komoda patrí k najstarším kusom nábytku v našich
zbierkach. Na stenách sú portréty Františka Nádašdyho, Andreja Zaya a dvoch jazdcov
v uniformách, pravdepodobne príslušníkov panovníckeho rodu Habsburgovcov.
3.
V päťhrannej veži sa nachádzajú tabuľové maľby Narda di Cione, známe ako bojnický oltár. Tieto obrazy patria k najvýznamnejším
dielam v pôvodných zbierkach grófa Jána Pálffyho. Oltárne tabule boli namaľované v
50 - tych rokoch 14. storočia, temperovými farbami na drevených doskách. Jednotlivé
postavy predstavujú nasledujúcich svätcov: Horný rad /zľava doprava/: Sv. Jakub, sv.
Hieroným, Panna Mária s Ježiškom, sv. Ján Krstiteľ, sv. Ranier. Dolný rad /zľava
doprava/: sv. Augustín a sv. Mária Magdaléna, sv. Pavol a sv. Katarína, Kristus
Trpiteľ medzi Pannou Máriou a sv. Jánom Apoštolom, sv. Lucia a sv. Peter, sv.
Margaréta a sv. Anton Pustovník. Nardo di Cione bol hlavným a najvýznamnejším
predstaviteľom florentskej maľby po morovej epidémii, v druhej polovici 14. storočia.
Bojnický oltár je jeho jediné kompletne zachované dielo. Spolu so svojim bratom
Andreom ovplyvnili väčšinu toskánskych maliarov v druhej polovici 14. storočia.
4.
Nasledujúca veľká miestnosť je zimná záhrada. Slúžila na úschovu kvetov a
zároveň ako herňa hradného panstva. Stálu teplotu v miestnosti zabezpečoval systém
kúrenia s prieduchmi v podlahe pod oknami. Ako ďalší zdroj tepla slúžili habánske
kachle zo 17. storočia. Jednoduché konzolové lavice popri drevenom obložení stien
umožňovali rozloženie hráčskych stolov na karty, šach, či ruletu. Bohato
vyrezávaná baroková skriňa bola vyrobená v roku 1700 v poľskom meste Gdaňsk, v
štíte rímsy skrine je erb tohto mesta. Najväčím obrazom v zimnej záhrade je
trojportrét Márie Antoinetty, jej manžela Ľudovíta XVI. a jej brata Maximiliána
Habsburského, ktorý stojí v pozadí. Obraz maľoval v 18. storočí viedenský maliar
Johan Michail Millitz. Na ďalších obrazoch sú namaľovaní príslušníci šľachty,
ktorí žili na území hornej Nitry v 18. storočí.
5.
Prehliadka pokračuje obrazárňou. Obrazáreň vždy bola
súčasťou šľachtického obydlia. Strop a obloženie stien v miestnosti je vyrezané z
orechového dreva a v detailoch doplnené rastlinnou intarziou. Veľké vitrážne okno s
postavami v renesančných odevoch dal gróf Pálffy zhotoviť podľa fragmentov
renesančného okna s letopočtami 1548 a 1575, ktoré kúpil v roku 1902 v Paríži.
Interiér obrazárne dopĺňa veľký kozub, klasicistický a neorenesančný nábytok. Na
obrazoch sú príslušníci Pálffyovského rodu, ktorí vlastnili bojnické panstvo od
roku 1644. Nad dverami do jedálne je portrét posledného majiteľa Jána Pálffyho od
Václava Brožíka. Vpravo od neho je portrét uhorského palatína Jána Pálffyho. V
strede je Pavol Pálffy, cisársky generál a uhorský palatín. Vpravo je portrét jeho
manželky, grófky Františky Khuenovej, ktorá na zámku dala postaviť kaplnku a v
Prievidzi založila kostol a kláštor
Piaristov. Vľavo od portrétu posledného majiteľa je Emanuel Andrássy, ktorý bol
švagrom Jána Pálffyho. Obraz nad kozubom predstavuje skupinu šľachticov, ktorí
vzdávajú vďaku Bohu za víťazstvo nad Turkami pri Siseku v roku 1693. Nad dverami,
ktorými ste vošli je portrét rakúsko-uhorskej cisárovnej Márie-Terézie. Vpravo je
jej manžel František Lotrinský a po stranách portréty štyroch jej synov.
6. Malá miestnosť vedľa obrazárne je umyváreň. Vo vitríne je sklo
pochádzajúce zo slovenských a českých sklární. Na stenách sú grafické listy s
figurálnymi motívmi od L. P. Debucourta a I. S. Helmana.
7.
Práve ste vošli do jedálne, ktorá má nepravidlne riešený pôdorys. Vo výklenku je
umiestnený kozub, ktorého farebnú emailovú mrežu vyhotovil viedenský majster Heim.
Obloženie kozuba z dubového dreva má bohatú figurálnu rezbu s motívom bojových
scén. Veľký obraz maľoval Abraham Jansens začiatkom 17. storočia a predstavuje
Klaňanie troch kráľov. Ostatné obrazy sú barokové zátišia stredoeurópskych
majstrov. Nábytok v miestnosti je z druhej polovice 19. storočia. Porcelán vo vitríne
bol vyrobený v nemeckej porcelánke Rosenthal a strieborná dezertná súprava vo Viedni.
8.
V orientálnom salóne mal posledný majiteľ Ján Pálffy kedysi svoju pracovňu. Do tejto miestnosti nechal prispôsobiť staré turecké
obloženie zo 17. storočia. Obložennie tvorí skriňová stena zvaná dolaf, ktorej
plytko rezaný ornamentálny reliéf pokrýva štuka povrchovo upravená zlátením a
maľbou v množstve medailónov. Vo vrchnom rade medailónov sú arabské texty vypísané
z Koránu a oslavujúce Alaha. Dvierka v spodnej časti obloženia dnes nie sú funkčné,
v pôvodnom orientálnom interiéri slúžili sa odkladanie vankúšov a prikrývok. Toto
obloženie pochádza z pozostalosti srbského kniežaťa Milana Obrenoviča a Pálffy ho
kúpil vo Viedni v roku 1902. Tzv. maurský strop v miestnosti vyhotovila na objednávku
Pálffyho firma Colli v roku 1906. Nad kozubom je renesančný terakotový reliéf Madony
s dieťaťom, ktorý vyhotovil toskánsky majster na začiatku 16. storočia. Z
porcelánových váz umiestnených v orientálnom salóne si pozornosť zaslúži modro
glazovaná váza z obdobia čínskej dynastie Ming, ďalej bohato vyrezávané indické
stolíky a japonský paraván.
9.
Nasleduje hudobný salón, ktorý je zariadený sedacou súpravou v štýle Ľudovíta
XVI. Na čalúnení pohovky a kresiel sú gobelínové poťahy s námetom pastierskych
idylických scén. Pianíno vyrobil majster Bělehrádek vo Viedni v roku 1884. Obraz nad
konzolovým stolíkom sa volá Svätý háj, namaľoval ho Herman Corotti a je zaujímavý
tým, že má dokonale zvládnutú perspektívu. Keď pomaly prejdete popred obraz,
schodište na obraze stále bude smerovať k Vám. Na ostatných obrazoch sú namaľované
námety z antickej mytológie. Porcelán vo vitríne je francúzsky a viedenský.
Nástenné hodiny s bohatou rezbou viniča a hadov sú viedenskou prácou z konca 18.
storočia. Socha Venuše z kararského mramoru je replikou diela Antonia Canovu.
10. Najkrajšou miestnosťou na zámku je zlatá
sála a svoj názov dostala podľa stropu, ktorý je vyrezávaný z lipového dreva a
zlátený lístkovým zlatom. V roku 1907 objednal gróf Pálffy u firmy Gebrűder Colli
kopiu tzv. anjelského stropu z Academie di Belle Arti v Benátkach, ale Pálffy sa jeho
dokončenia už nedožil. V strede stropu sa nachádza portrétny medailón grófa
Pálffyho od Francesca Desilvestro, ktorý lemuje stuha s dátumom jeho narodenia a
úmrtia (1829 - 1908) a heslom Omnia cum tempore. Na stene medzi oknami sú dva veľké
obrazy s figurálnymi kompozíciami z konca 19. storočia od Václava Brožíka. Na
protiľahlej stene sú obrazy zo 17. storočia. Nad vitrínou Príchod tureckého sultána
do Benátok od tirolského maliara Štefana Kesslera. Nad komodou Nausika a Odyseus od
flámskeho maliara Jacoba Jordaensa. Obraz zachytáva scénu zo starých gréckych bájí,
keď kráľovská dcéra Nausika našla Odyssea, ktorý stroskotal pri návrate domov z
trójskej vojny. Na ďalšom obraze je namaľovaná sv. Agáta od Carl Francesca Nuvolone.
Najstarším kusom nábytku v Zlatej sále je rokokový stôl, ktorý je zdobený
mosadzným kovaním a intarziou v tvare kvetov a hudobných nástrojov. Ďalší nábytok
je z 2. polovice
19. storočia. Svietniky a hodiny na komode boli vyrobené na začiatku 19. storočia v
Paríži. Porcelán vo vitrínach je meissenský, viedenský a karlovarský. Zo zlatej
sály prejdeme na emporu zámockej kaplnky. Sochárska časť empory je vyhotovená z
umelého kameňa a červeného mramoru. Vzorom pre ňu bola kresba renesančnej loggie z
paláca Dei Rettori v talianskom mestečku Belluno, ktorú dodal Colliho sochár Andreas.
Z priestoru empory je pohľad do zámockej kaplnky.
11. Kaplnku dala postaviť v 17. storočí Františka Khuenová - Pálffyová
na bašte pôvodného delového opevnenia. Z tohto obdobia sa dodnes zachovali fresky a
štuky na strope. V čele kaplnky je v štuke zobrazené
zvestovanie Panne Márii, ktorej bola kaplnka pravdepodobne zasvätená. Potvrdzujú to aj
výjavy z jej života maľované v stropných freskách. Pri poslednej neogotickej
prestavbe na konci 19. storočia, boli namaľované spodné maľby v kaplnke. Výjavy zo
života sv. Jána Kapistranského, ktorému je kaplnka teraz zasvätená. Ďalej po
stranách svätci: vľavo sv. Mikuláš a sv. Pavol, vpravo sv. Ladislav a sv. Štefan.
Pod emporou je legenda o sv. Alžbete Durínskej. Oltár vyhotovila firma Colli z
Innsbrucku, obrazy na ňom sú umelecké kópie. Neogotická prestavba na konci minulého
storočia poznamenala i exteriér kaplnky. Vzorom tu boli predlohy parížskej
Sainte-Chapelle a gotickej kaplnky na zámku Amboise.
12. Z 3. nádvoria vedú do stredného hradu schody, ktoré sú najstaršími
na zámku, pretože kameň, z ktorého sú zhotovené nie je prinesený, ale sú sekané
priamo do travertínovej kopy, na ktorej je zámok postavený. Portál a veľké bronzové
dvere zhotovila firma Colli v roku 1902, podľa predlohy ktorú dodal gróf Pálffy.
Po schodoch sa dostaneme na 4. nádvorie, na ktorom je studňa hlboká 26 metrov. Mreža
na studňu bola osadená v roku 1895 a vyrobila ju bratislavská firma Márton a syn. Od
tej istej firmy sú v zámku aj ďalšie práce z kovu, napr. lampy na nádvoriach,
dekoračné kotvenie sťahovacích klieštin a úchytky na hromozvod.
Otvorte si prosím
obrázok číslo 2. - tu kliknite!
(otvorí sa vám do nového okna)
13. Vstupná predsieň do stredného hradu bola pristavaná k pôvodnému
gotickému jadru počas poslednej prestavby na konci minulého storočia. Má veľké
presklené okná s prelamovanými kružbami. Z predsiene vedie vretenovité schodište
veže do obytných priestorov.
Gróf Pálffy sa snažil, aby interiéry jeho sídiel tvorili jeden slohový celok s
exteriérmi. Ani Bojnice nie sú výnimkou. Preto obytné miestnosti tzv. stredného hradu
sú zariadené v duchu gotiky. Spomínané interiéry nám ukazujú Pálffyho zmysel pre
Raumkunst, tj. umenie interiéru. V mnohých prípadoch sám gróf dodával vzory pre
vypracovanie detailov výzdoby. Realizáciou prác v interiéroch poveril insbruckú firmu
Gebrüder Colli, ktorá vyhotovila stropy, obloženia stien, okien, dverí, nástennú
výmaľbu a tiež nábytok v duchu tirolskej gotiky. Ako materiál na tieto práce bolo na
I. poschodí použité drevo červeného smreka a na II. poschodí dubové drevo.
14. Prehliadka priestorov I. poschodia začína modrým
salónom, kde sa z pôvodného vybavenia dodnes zachovalo drevené obloženie stien,
zábradlie schodov so soškami psov, kazetový strop a modrá nástenná výmaľba. V
strope Vás zaujmú erby Pálffyovcov, Mateja Korvína a Thurzovcov, ktorí boli kedysi
majiteľmi hradu a panstva. Na stenách medzi rozvilinami sú namaľované polpostavy
uhorských kráľov a šľachticov.
15. Ďalšia miestnosť prehliadky je umyváreň, z pôvodného inventára sa
nám tu zachoval mramorový stojan na umývadlo.
16. Prejdeme do veľkej siene, ktorá je dispozične riešená tak, že do
jedného celku spája spálňovú a obývaciu časť. Takto vyzeralo šľachtické obydlie
v období gotiky. Nábytkový komplet sa nám zachoval v nezmenenej podobe tak, ako ho
vyrobila firma Colli na Pálffyho objednávku. Na truhliciach môžete vidieť podoby
bojnického zámku počas poslednej prestavby. Zaujímavý je aj veľký luster nad
stolom, ktorý tiež patrí k pôvodnému inventáru.
17. Prípravovňa jedál je zariadená veľmi jednoducho. Vo veľkom
príborníku sú nemecké cínové a kameninové riady. Za uzatvorenými dverami v
miestnosti kedysi fungoval výťah na ručný pohon a ním sa prepravovali jedlá z
kuchyne sem, aby sa tu rozporcovali a pripravili panstvu na jedenie. Bratislavská firma
Márton a syn vyrobila bronzovú mrežu na dverách, ktorá uzatvára poslednú miestnosť
na tomto poschodí.
18. A tou je mramorová sála. Svoj názov
dostala podľa mramorovej podlahy zo žltého a čierneho mramoru. Mozaika podlahy v tvare
rybích šupín s iniciálou "P" uprostred centrálneho medailónu je v
okenných a dverových výklenkoch doplnená latinskými nápismi: CUOR FORTE ROMPE
CATTIVA SORTE, VIRTUS IN ACTIONE, OMNIA CUM TEMPORE, HUC REFER PRINCIPIUM ET FINEM, FAMAM
ERTENDERE FACTIS. Miestnosť vymaľoval v duchu talianskej renesancie Francesco
Desilvestro. Luster bol vyrobený v Benátkach v 17. storočí.
Otvorte si prosím
obrázok číslo 3. - tu kliknite!
(otvorí sa vám do nového okna)
Prehliadka pokračuje II. poschodím stredného hradu, ktorého priestory opakujú
dispozičné radenie miestností I. poschodia. Prijímací salón 19. má
pôvodné drevené obloženie stien, romantickú výmaľbu a kazetový strop. Nábytok v
miestnosti pochádza z 2. polovice 19. storočia, kreslá sú staršie, renesančné a
barokové. Na konzole vystupujúcej zo steny je soška píšuceho chlapca z kararského
mramoru, zhotovená podľa originálu Antonia Canovu.
20. Ďalší priestor slúžil ako šatňa a je zariadený neogotickým
nábytkom. V umyvárni sa do dnešných dní zachovala splachovacia toaleta z čias
poslednej prestavby.
21. Veľká sieň na tomto poschodí je riešená podobne ako na I. poschodí.
Ale spálňová a obývacia časť sú vzájomne oddelené bohato vyrezávanou
prepážkovou stenou. V jej vrchnej časti sú motívy okenných kružieb a sošky na
konzolách. V spodnej časti sú reliéfy s motívmi zvierat. Nábytok v miestnosti spolu
so stropom, obložením stien a nástennou maľbou tvoria ucelený neogotický komplet,
ktorý sa zachoval tak, ako ho urobila na Pálffyho objednávku firma Colli.
22. Poľovnícky salón dostal svoj názov podľa maľby na stenách, kde
medzi rozvilinami sú namaľovaní poľovníci a zvieratá. Na stenách sú inštalované
poľovnícke trofeje a balister. Vo vitríne je francúzsky porcelán, nemecké cínové a
kameninové riady. Umývadlo v rohu miestnosti je jedným z mnohých na zámku, do
ktorých tiekla voda samospádom z vodnej nádrži vo veži.
23. Poslednou miestnosťou na tomto poschodí je erbová
sála. V strede stropu je Pálffyovský erb - jeleň a zlomené koleso. Okolo neho sú
ďalšie erby šľachtických rodov, s ktorými boli Pálffyovci v príbuzenskom vzťahu.
Obloženie stien, výmaľba a nábytok v miestnosti, neorenesančné kreslá a neogotický
stôl sú opäť prácou firmy Colli, ktorá tu pracovala koncom 19. storočia na
objednávku grófa Pálffyho.
24. Prehliadka pokračuje III. poschodím stredného hradu, na ktorom sa
nachádza Rytierska sieň a podkrovné priestory. Celý priestor citadely je výsledkom
stavebných úprav na konci minnulého storočia. Vtedy nadstavali podstrešné poschodie,
ktorého predsunutá časť je položená na konzolách zvaných mašikuli podobným
spôsobom ako to videl Pálffy na hradoch Pierrefonds a Carcassone vo Francúzsku. Do
prestavby bola výška stredného hradu určená úrovňou podlahy pozorovatelne,
terajšej rytierskej siene.
25. V rytierskej sieni sú v súčasnosti vyinštalované chladné a palné
zbrane, ako aj časti zbroje zo 16. až 18. storočia. Luster v sieni na olejové lampy je
vykladaný polodrahokamami a nesie písmená gréckej abecedy "alfa" a
"omega", uprostred ktorých je kríž.
26. Krátke drevené schodište vedie z rytierskej siene do citadely, kde v
priestore vymedzenom ochodzou sa nachádza expozícia umenia 19. storočia. Vystavené
exponáty, nábytok, hodiny, sklo, porcelán, kamenina, obrazy a sochy predstavujú
jednotlivé slohy, ktoré sa počas tohto storočia vystriedali. Klasicizmus, empír,
romantizmus, biedermeier v 1. polovici a neoslohy v 2. polovici 19. storočia. Citadelou a
ochodzou, z ktorej je výhľad na panorámu Bojníc a okolia sa prehliadka stredného
hradu končí.
Prehliadka pokračuje smerom dole po
schodoch návštevou Huňadyho sály.
27. Huňadyho sála (ešte na obrázku č.1) je najväčšou na bojnickom
zámku a je situovaná v krídle, ktoré bolo postavené na prelome 16. a 17. storočia.
Do Huňadyho sály sa vchádza barokovým portálom z 3. nádvoria, ktorý sem dal
premiestniť gróf Ján Pálffy. Nad portál dal Pálffy doplniť chronogram v latinskom
znení: VLTIMVS EX PALFFY IOANIS LINEA NATVS RESTITVIT DE CVS IN RVPE ARCI SITAE, ak
zrátame rímske číslice v chronograme, dostaneme rok 1899 a text nám v preklade
hovorí, že portál na toto miesto dal premiestniť Ján Pálffy. Tak ako väčšina
priestorov nadväzujúcich na stredný hrad, prešla aj Huňadyho sála koncom 19.
storočia menšou stavebnou úpravou. Gróf Ján Pálffy v tejto sále zhromažďoval
svoje zbierky, hlavne nábytok a obrazy. Dnes tu sú inštalované obrazy z obdobia baroka
a pochádzajú zo zbierok bojnického múzea. Na čelnej stene je veľký gobelín, ktorý
bol utkaný začiatkom 17. storočia v Bruseli. V tejto sále sa každoročne konajú
koncerty Kúpeľného hudobného leta.
Otvorte si prosím
obrázok číslo 4. - tu kliknite!
(otvorí sa vám do nového okna)
29. Trasa prehliadky pokračuje stĺpovou sieňou,
ktorá je sprístupnená z Huňadyho sály lomeným mramorovým schodišťom 28. Bývalý priestor sally tereny pochádzajúci zo 17. storočia dal gróf
Pálffy prestavať na dnešnú stĺpovú neogotickú sieň. V jej priestore umiestnil
sochy kráľov Saula a Sardanapala z bieleho kararského mramoru, od anglického sochára
Walda Thomasa Storyho.
30. Ďalší priestor prehliadky je hrobka so sarkofágmi Pálffyovcov, do
ktorej sa vchádza z 2. nádvoria. V predsieni krypty je pochovaný nitriansky biskup a
ostrihomský arcibiskup Tomáš Pálffy. Bol to rodinný predok, ktorého si gróf Ján
Pálffy veľmi vážil, a preto nechal jeho telesné pozostatky sem previesť z Pezinka. V
strede krypty je pochovaný gróf Ján Pálffy. Sarkofág
z červeného sedmohradského mramoru vytesali kamenári firmy Sieber podľa modelu firmy
Colli. Pri stene sa nachádzajú sarkofágy rodičov grófa Pálffyho. Svietniky a mreže
v hrobke sú prácou firmy Márton a syn.
31. Cez malý vždy zelený francúzsky park sa dostaneme do jaskyne, ktorá
je posledným priestorom na trase prehliadky bojnickým zámkom. Jaskyňa má priemer 22m
a výšku 6 m, nachádza sa v travertínovej kope, 26 m pod úrovňou 4. nádvoria, z
ktorého sem ústi hradná studňa. Výzdoba jaskyne vznikla režimom stojatej vody. Sú
tu dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s inými v ďalších podzemných
priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá. Jaskyňa je verejnosti
sprístupnená od roku 1967.
Milí návštevníci, ďakujeme Vám za návštevu zámku a prečítanie našej
prehliadky. Veríme, že v budúcnosti nám opäť venujete svoju priazeň.
Text sprievodcu Bojnického zámku som si
dovolili použiť s láskavým dovolením slečny sprievodkyne. Ak nesúhlasíte s
uverejnením tohoto textu, dajte mi vedieť.
Mazo 2000
Späť na Bojnický zámok
